Afganistan - krajina, kde deti chodia do školy rady

Autor: Lukáš Zajac | 2.5.2012 o 9:00 | (upravené 2.5.2012 o 13:44) Karma článku: 13,89 | Prečítané:  2360x

„Po strednej škole odchádzam do Kazachstanu, študovať na univerzite. Dostala som tam štipendium.“ povedalo modrooké dievča veľmi dobrou angličtinou a suverénnym, sebavedomým prejavom. Neznelo by to až tak zvláštne, ak by nežilo v malom meste Yakawlang, v strednom Afganistane, v krajine ktorá sa považuje za najhoršie miesto na život pre ženy, kde ešte v roku 2006 nevedelo 86 % z nich čítať a písať.

 foto: Lukáš Zajac

„A rodičia ťa pustia?“ Spýtal som sa, vediac, že mnohým afganským dievčatám túto možnosť rodina odopiera. Majú na to mnoho vlastných dôvodov – boja sa púšťať dievčatá do škôl, v ktorých vyučujú muži, alebo sa obávajú o ich bezpečnosť, keď musia kráčať dlhé kilometre pešo. „Rodičia ma v tom podporujú, lebo chcú, aby som mala lepšie vzdelanie a budúcnosť, ako oni. Sú presvedčení, že vzdelanie je budúcnosť," odpovedala a sám so nevedel, či sú to naučené frázy alebo to myslí úprimne. V Afganistane sa obe formy často zlievajú do jednej.

gazak_01.jpg

Nie, to nie je typický príklad post-talibanskej transformácie Afganistanu. Je ale jasné, že osud dievčat v Yakawlangu by vyzeral úplne inak, ak by tu neexistovala škola, ktorej výstavbu a prevádzku podporujú mimovládne organizácie zo Západu. V rozľahlom komplexe majú okrem tried a zborovní dokonca počítačovú učebňu, na ktorú sú patrične hrdí.

yakawlang_06.jpg

Väčšina žien v Yakawlangu nenosí burku, iba šatku cez vlasy. Samozrejme, ako náboženstvo striktne vyznávaju islam, ale nikdy neprijali jeho extrémnu interpretáciu, akú presadzoval Taliban. Sú Hazarky -  jedným z mnoha etník v krajine. Počas talibanskej nadvlády Hazari strádali, boli diskriminovaní a často prenasledovaní. Tak, ako väčšine afgancov, aj im bolo upierané vzdelanie.

yakawlang_07.jpg

V hlavnom meste regiónu Hazaristánu - Bamijáne, Taliban ostentatívne zbúral 1500 rokov staré a najväčšie sochy Budhu na svete. Dnes sa región stavia na vlastné nohy, s vedomím, že práve vzdelanie môže urýchliť jeho rozvoj.

Sabz-dara – škola v mešite

sabz_dara_01.jpg

Asi dve hodiny cestou autom od Yakawlangu, po prašných cestách plných výmoľov, pod vrcholmi pohoria Hindukúš, leží dedina Sabz Dara. Vzhľadom na nepriaznivé klimatické pomery, vysokú nadmorskú výšku, izoláciu a neúrodnú pôdu, je táto dedina chudobná dokonca aj na afganské pomery. Praktickí všetci ľudia z okolia pracujú v poľnohospodárstve – snažia sa pestovať zemiaky, akúsi zeleninu, vzhľadom i chuťou pripomínajúcu burinu a stromy, ktoré slúžia ako stavebný materiál. Majetnejší vlastnia kozy, elita motorku a dobytok.

sabz_dara_05.jpg

Najbližšia štátna škola bola do nedávna od dediny vzdialená osem kilometrov. Najmä pre malé deti nebolo možné túto vzdialenosť prekonávať pešo – často v snehu alebo blate. V roku 2007 sa preto miestni obyvatelia rozhodli svojpomocne sprevádzkovať novú školu. Kvôli nedostatku priestorov a financií sa s miestnou mešitou dohodli, že budú ako provizórnu školu využívať jej priestory. Dnes sa v mešite vyučuje denne v dvoch smenách – ráno a poobede. V jednom čase sa tu v jednej miestnosti spoločne učí až päť tried. Ak je pekné a teplé počasie, niektoré triedy sa presunú von, kde sa učia pod holým nebom.

IMG_2960.JPG

Spoločne plánuje komunita postaviť celkom novú budovu, na tieto účely už kúpili pozemok v blízkosti rieky. Vysoké finančné náklady im však nedovolili začať s jej výstavbou. Napriek tomu sa nevzdávajú. Za vzor im ale slúžia iné školy v oblasti, najmä tá v Yakawlangu.

IMG_2927.JPG

Aschiana - najskôr práca, potom škola

aschiana_04.JPG

Aschiana je afgánska mimovládna organizácia, ktorá poskytuje deťom ulice vzdelanie a zázemie, ktoré im v buúcnosti môže pomôcť k lepšej práci a kvalitnejšiemu životu. Prevádzkuje niekoľko vzdelávacích centier, ktoré navštevujú chlapci aj dievčatá.Väčšina z nich musí okrem toho svojou prácou vypomáhať rodine. Pred alebo po vyučovaní tak predávajú noviny, telefónne karty alebo plastové sáčky. Vďaka centrám Aschiany ale majú možnosť dosiahnuť aspoň nejaké vzdelanie, získať základné profesionálne zručnosti (niečo na spôsob našich učňoviek), športovať a hrať sa - teda nestratiť detstvo.

aschiana_05.JPG

Triedy v centrách Aschiany pôsobia nehomogénne – vekové rozdiely medzi žiakmi sú často veľké. Niektoré z detí mali šťastie dostať sa do centra skôr, iní sa naučia písať a čítať až ako tínedžri. Tak, ako inde v Afganistane, väčšinou sú triedy oddelené - zvlášť pre dievčatá a zvlášť pre chlapcov.

aschiana_02.JPG

Tieto školy som navštívil spolu s dvomi slovenskými stredoškolskými učiteľmi, Janom a Zuzanou a to v rámci projektu Twin Schools.

IMG_2239.JPG

ashiana_kbl_01.jpg

Ak ste učitelia a chceli by ste niečo o Afganistane naučiť vašich žiakov, metodické materiály v slovenčine si môžete stiahnuť tu.

Viac o podpore detí ulice prostredníctvom Aschiany nájdete zas na stránke OZ Človek v ohrození.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?