Ako som sa stal vyberačom jedla z kontajnerov

Autor: Lukáš Zajac | 11.12.2012 o 10:02 | (upravené 11.12.2012 o 16:09) Karma článku: 17,11 | Prečítané:  5782x

„Nie, že takto raz dopadneš“, dohovárala mi moja mama, keď sme niekedy na začiatku 90-tych rokoch míňali ženu, ktorá sa hrabala na našej ulici v odpadkovom koši. „Nie, to sa nestane,“ odpovedal som s detským presvedčením. O dve desaťročia neskor sa môj jedálniček odvíjal z prevažnej časti od toho, čo som našiel v kontajneri. A celkom som si to užíval.

 

 

Ako to celé začalo

Niekedy na jeseň 2010 navštívil náš malý prenajatý byt v islandskom Reykjavíku anglicky priateľ Ed. „To ste ešte nevideli“, zdieľal svoj úžas a vyťahoval zo škatule jogurty, cestoviny, tropické ovocie a čerstvo vyzerajúcu zeleninu. „Nevedel som, či sa mam smiať alebo plakať - kontajner za samoobsluhou je plný jedla s dnešným dátumom spotreby. Predstavte si, čo za kvantá jedla sa len dnes vyhodia v celom meste!

Všetko do koša!

jahody.JPGJahody pestované v delte egyptského Nílu, ručne vkladané do obalov vyrobených v nemeckých strojoch v Jordánsku zo saudskoarabskej ropy, sa v zime loďou exportujú cez holandský Rotterdam do islandského Reykjavíku, kde s nimi urobia čo? Všetky vyhodia do kontajnera, lebo niektoré z nich sa cestou poškodili a začali hniť. A nikomu sa v tom nechce babrať a ručne ich triediť. A čo si myslíte, že sa urobí s prepravkou koly, kde jedna v sklade supermarketu praskne a obleje tie ostatné? A s ekvádorskými banánmi, ak sú príliš zrelé alebo dokonca zelené? A ak sa zle predvída dopyt baklažánov alebo brazílskych melónov na Islande a jednoducho je ich na sklade príliš veľa? Áno - všetko ide do kontajnera.

Morálna dilema

Pred tým, ako som začal vyberať jedlo z kontajnerov obchodov, musel som sám sebe zodpovedať pár otázok:

Prvá: Čo moja vlastná dôstojnosť?

Život v zahraničí má tú výhodu, že ak aj máte určité predsudky z robenia vecí, ktoré ste nikdy predtým nerobili, vždy sa to dá odbiť argumentom – aj tak ma tu skoro nikto nepozná a ak ma aj pozná, bude mu/jej to jedno a ak aj nie, tak to bude jedno mne. Záver: Je to prijateľné.

Druhá: Je to legálne?

Logika vraví, že ak niekto niečo odhodí do odpadu, znamená to, že sa vzdáva vlastníctva k tejto veci a tá už od tohto momentu nikomu nepatri. A vždy si to môžeš doplniť vetou:„Veď toľko ľudí vo svete hladuje!“ Hoci na Islande nikto nehladuje a posielať jogurty a banány po záruke do pracovných táborov v Severnej Kórei predstavuje určitú logistickú výzvu, ako vlastná obhajoba vyberania odpadkov to postačí. Záver: Asi áno a určite je to etické.

Tretia: Je to hygienické?

Väčšinu roka sú vonkajšie teploty na Islande v rozmedzí 3-12 stupňov Celzia, teda sa dá povedať, že celý ostrov je jedna veľká ekologická chladnička. Hmyz je tu takmer neznámy pojem a kontajnery sú zabezpečené proti hlodavcom. Prakticky všetky potraviny sú balené. Záver: Malo by to byť v poriadku, treba byť ale opatrný.

Lov

inside_the_dumpster7.JPGJe tesne pred polnocou, ideálny čas na „lov“. Povinná výbava predstavuje pracovné oblečenie, čelové lampy, tašky na tovar a pre fajnovky aj gumené rukavice. Prvá zastávka je supermarket v tesnom susedstve - dnes jeho "back office" ponúka štandardne dobrý výber jogurtov, jogurtových mliek, kefírov, do toho tri kilá prezretých banánov, múku a balené obedy. Všetko zabalené v jednom plastovom vreci, z ktorého treba zobrať to najlepšie, opäť zavrieť a rýchlo odísť. Na začiatok - slušný úlovok. Na ďalšie dve zastávky už treba ísť autom - prvá je veľký supermarket a cieľom sú dva kontajnery - jeden na zmiešaný tovar a druhý na ovocie a zeleninu. Tretia zastávka je sklad a firma na spracovanie ovocia a zeleniny pri prístave s obrovským kontajnerom, väčšinou plným dobrôt - tak, ako i dnes. Hoci druhá zastávka bola dnes sklamaním, celkový dojem nie je zlý - chladnička je plná, takže sa môžeme podeliť aj s priateľmi. Všetko teraz treba ešte umyť a pretriediť, okamžite sa zbaviť pokazeného jedla a čo treba, zavrieť do chladničky.

Pravidlá kontajnerárne

detail2_dumpster.jpgKaždá disciplína má svoje pravidlá a tak je to i s vyberaním kontajnerov za obchodmi. Nie sú nikde napísané, ale uvedomelý človek ich časom pochopí aj sám:

1. Je to bezkontaktný šport - tak, ako ty netúžiš stretnúť personál obchodu, ani oni netúžia stretnúť teba. Toto stretnutie by bolo bizarné - ani jedna strana by celkom dobre nevedela, ako reagovať. Preto je dobré chodiť neskoro večer alebo ešte lepšie v noci, po záverečnej hodine. Ak sú v okolí kamery a bezpečnostná služba, treba konať obzvlášť rýchlo a obozretne. Opakované stretnutia môžu viesť k tomu, že manažment začne kontajnery lepšie zabezpečovať.

2. Po akcii nechaj všetko v najlepšom poriadku - nenechaj v okolí rozhádzané potraviny ani obaly - je to neslušné a nehygienické. Ak otváraš plastové vrecia, po zbere ich opäť zatvor, rovnako ako aj samotné kontajnery.

3. Ber len toľko, koľko sám (prípadne spolu s priateľmi) spotrebuješ - hlad má veľké oči, ale mysli aj na kolegov. Nakoniec si len narobíš problémy a dilemu s odstránením neskonzumovaných potravín.

4. Ak (náhodou) stretneš kolegov - podel sa s nimi. Máš síce možnosť prvej voľby, ale to neznamená, že by si mal byť egoista. Spolu tvoríte komunitu.

5. Ber len zabalené jedlo, nebalené ovocie a zeleninu poriadne umy, ošúp alebo tepelne uprav. Mäso je obzvlášť nebezpečné. Ver ale svojim zmyslom viac, ako dátume na obale. Mlieko je nepitné, keď má zvláštnu vôňu alebo chuť a nie, keď tak hovoria čísla. Vajcia sú pokazené, ak plávajú na hladine a nejdú ku dnu.

6. Vyberaj len kontajnery obchodov, obchodných sieti, firiem a korporácii - predsa len nejakú zvyškovú dôstojnosť ešte máš.

7. Ak už musíš prekonať prekážky (napríklad uzamknutý kontajner, od ktorého máš kľúč) - buď obzvlášť opatrný - môžeš tým niekoho nahnevať.

8. Ak (náhodou) niekto privolá políciu, nepanikár - snaž sa situáciu vysvetliť a muži ci ženy zákona zvyčajne pochopia, že ich spoločenská potreba je niekde inde, ako strácať čas s pár "bláznami", ktorí vyberajú odpadky.

Nutnosť, hobby alebo životný štýl?

dumpster_diving_in_iceland.jpgNa zber jedla a iných predmetov z kontajnerov (angl.: dumpster diving) sa dá pozerať z dvoch pohľadov - ako snahu minimalizovať svoje životné náklady a ako životný štýl spojený so snahou znížiť svoju spotrebu, recyklovať a znovupoužívat všetko, čo sa dá. Alebo ako kombináciu oboch - často sa z toho stane viac ako hobby a človeka to pohltí. Aj ja sám som si začal stavať méty - s priateľmi sme absolvovali päťdňový výlet po Islande, v rámci ktorého sme žili výhradne z toho, čo kontajner dal – islandský vidiek je obzvlášť štedrý. Začal som sa tešiť z toho, keď som v kontajneri našiel 5 litrov pomarančového džúsu čerstvo po záruke, trojkilové jahňacie stehno v čučoriedkovej omáčke alebo tridsať balení chipsov.

Od momentu, keď som začal s vyberaním kontajnerov, jedol som tak, ako na Islande nikdy predtým - chutné ovocné jogurty, zeleninu, melóny, mangá, banány na všetky spôsoby boli na dennom poriadku... Dokonca sme si z druhej ruky kúpili odšťavovač na ovocie, aby sme prebytky nemuseli vyhadzovať a v januári sme varili jahodový lekvár - ich cena bola v tom čase v obchodoch 25 eúr za kilogram. Odvrátenou stranou mince bola nutnosť jedlo umývať, triediť, skladovať, znova triediť a tepelne upravovať.

Najmenej tretina skončí na skládke

V ostatných desaťročiach väčšina ľudstva výrazne zbohatla. Spolu so zvýšenou efektivitou poľnohospodárskej výroby, spracovania, distribúcie a predaja to viedlo k tomu, že potraviny v pomere k príjmu neuveriteľne zlacneli a niečo, čo naši predkovia považovali za hriech - jedlo vyhodiť - sa stalo samozrejmosťou. Rôzne zdroje predpokladajú, že v rozvinutých krajinách sa viac ako 30% potravín  „stratí" v reťazci výroba-preprava-skladovanie-predaj-konzumácia.

Ako sa vyjadril môj známy, Greg, manažér veľkého supermarketu v USA: „Suma potravín, ktoré náš obchod denne vyhodí by stačila na nasýtenie všetkých ľudí v núdzi v našom meste. Ale naše interné pravidla nám to nedovoľujú. Teoreticky by sa mohlo stať, že niekto z ich konzumácie bude mať zdravotné problémy, zažaluje nás a budeme mať vážny problém. Alebo sa na druhý deň vráti s tovarom, ktorý dostal zdarma a bude požadovať refundáciu, ktorú samozrejme automaticky dostane. Časť jedla si ale preberajú mimovládne organizácie, ktoré ich ďalej distribuujú a to už je potom ich zodpovednosť.“

Trend z vyspelej časti sveta, ktorá tiež najviac jedlom plytvá, je taký, že producenti jedla a obchodné reťazce sú zákonom nútení odovzdávať svoje nadbytky charitatívnym organizáciam, ktoré ich ďalej distribuujú ľudom v núdzi.

Kto sú to „tí“ ľudia?

full_table_of_dumpster.JPGHľadanie jedla, ktoré malo byť znehodnotené je niečo, čo v rôznej podobe robili generácie po stáročia. Zbieranie klasov po žatve bola bežná činnosť chudoby a ešte aj dnes na Slovensku uvidíte ľudí, ktorý hľadajú zemiaky či kukuricu, ktoré stroje nedokázali z polí zozbierať.

V 90-tych rokoch vznikla vo vyspelých krajinách subkultúra, ktorá sa nazvala freegani (zo slov free - zdarma a vegan - človek, ktorý nekonzumuje mäso ani mliečne výrobky), postavenej na ideológii antikonzumerizmu a prepojená s antiglobalistickými a environmentálnymi myšlienkami a hnutiami. Freeganstvo si na Západe rýchlo našlo veľa sympatizantov a nasledovateľov. Nie všetci, ktorí jedlo z kontajnerov vyberajú sú samozrejme odredovaní antiglobalisti s Che Guevarom na tričku. Medzi tými, ktorých som poznal ja, boli IT špecialistka, recepčný, prekladatelka, či doktorand práva. Všetci mali triezvy pohľad na svet, univerzitné vzdelanie, prácu a platili dane.

Polievka pre dušu

Nie, nechcem nasilu moralizovať, ani vás nabádať k tomu, aby ste hneď navštívili kontajner za najbližším supermarketom. Pravdepodobne by ste sa k nemu aj tak nedostali - bude uzamknutý alebo sa potraviny likvidujú lisovaním už v priestoroch obchodu.

A isto máte aj nejakú hrdosť.

Ale ako zistila aj moja sestra - deti nemajú! Vždy, keď s nimi navštívi blízke trhovisko, jej malí synovci - škôlkari sa vrhnú k najbližšiemu stánku, zoberú si odtiaľ plastové vrecúško a pátrajú po spadnutom ovocí a zelenine - na zemi a v škatuliach s nepredajným tovarom. „Na chvíľu si od nich oddýchnem, baví ich to a neveril by si, už dva krát som z toho, čo našli, uvarila polievku! A bola to ich vlastná iniciatíva," pochválila sa mi.

 

Odporúčané dokumentárne filmy k téme:

Dive! (2010), 45 min., Jeremy Seifert, USA, 2010 (http://www.divethefilm.com/)

Les glauners et la glauneuse, 82 min, Agnés Varda, Francúzsko, 2000

Text: L. Zajac, foto: F. Andrade a L. Zajac

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zomrel bývalý šéf BMG Invest Vladimír Fruni

Vladimírovi Frunimu operovali vo Veľkej Británii žlčník, zomrel doma po návrate z nemocnice.

EKONOMIKA

Môžu vám zvýšiť cenu uprostred viazanosti, ako to urobilo UPC?

Aj keď človek podpíše viazanosť, nemá istotu, že ju aj dokončí.

KOMENTÁRE

Skutok sa stal. Únos sa vracia sa do kín aj do parlamentu

Mantru „skutok sa nestal“ verejnosť často vníma presne naopak.


Už ste čítali?